Doors of Sidi Bou Said, Tunisko

Autor: Mikuláš Gürtler | 3.8.2020 o 18:17 | Karma článku: 3,49 | Prečítané:  126x

Môj krátky príbeh z pobytu v Tunisku. Modro-biele mestečko Sidi Bou Said s jeho fascinujúcimi farebnými bránami.

Po vystúpení z lietadla v tuniskom Monastire ma ovanul horúci vzduch, vlhká vôňa mora a olivovníkov. Táto krajina je mladším africkým bratom Hongkongu. Tunis je moderním státem. Informoval nás sprievodca. V preklade to znamená, že majú záujem o cudzincov utrácajúcich svoje eurá a doláre v hotelových komplexoch a reštauráciách. Druhý deň po príchode sme sa zoznámili s ľuďmi, ktorí si neobjednali dopravu z letiska cez cestovku a za desaťminútovú jazdu taxíkom do hotela zaplatili stodvadsať dinárov. Za dva sa dá kúpiť čapovaný heineken, alebo hamburger. Sto päťdesiat dinárov je v Tunise priemerná mesačná mzda, avšak poslíčkovia, chyžné, barmani a vodiči autobusov bez dodatočného bakšišu nepohnú ani prstom. V náší zemi máme emancipaci ženy. Bigamie je zákázáno. Ženy si tu tvár nezakrývajú šatkou a štát v záujme nediskriminácie prijal zákony, ktoré umožňujú aby po rozvode manželka dostala spoločný byt a všetko v ňom a manžel odišiel kadeľahšie so zubnou kefkou. Emancipácia dosiahla takú úroveň, že keď sme prechádzali hlavným mestom, z okna autobusu som zbadal dvoch mužov ako mlátia akúsi ženu na chodníku. To néní turistka. Vysvetlil sprievodca. Všetci v autobuse sme si vydýchli. Zrejme preto bezpečnosť na ulici strážia policajti so samopalmi s mierne väčším rešpektom ako naši "esenbáci". Z okna hotelovej reštaurácie bolo vidieť bazén a za ním spenené Stredozemné more. Celodenné vylihovanie na pláži som si krátil úvahami o sedemnásťročných rumunkách opaľujúcich sa na pláži hore bez. Boli šťavnaté ako miestne granátové jablká a závidel som ich frajerom, že môžu oblapávať ich guľaté zadky niekde v tmavom kúte bukureštskej diskotéky. V Tunise je MUST tzv. modro-biele mestečko Sidi Bou Said (nemýliť si s fotografiami gréckych miest známych z letákov nemenovaného hypermarketu). Sprievodkyňa nám po celú cestu z hotela prízvukovala, že sa tam natáčal posledný diel Angeliky, takže všetci sme boli plní očakávania. Keď sme na pešo vystúpali na najvyšší bod mesta, sprievodkyňa ukázala prstom dolu asi ku kilometer vzdialenej morskej zátoke a informovala nás, že práve na tom mieste sa nachádza objekt, v ktorom film nakrúcali. Cez všetky tie olivovníky objekt nebol vôbec vidno, čo však vidno bolo a stálo za to, boli brány domov v meste hrajúce farbami a nezameniteľnou grafikou. Lepšie samozrejme vidieť na živo, ale aj foto je pastva pre oči.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cirkev naznačuje revoltu proti zákazu omší. Opatrenia musí rešpektovať aj ona

Ani cirkev nie je nad zákonom, hoci Konferencia biskupov Slovenska to naznačila.

Dobré ráno

Dobré ráno: Cirkev bojuje za zrušené bohoslužby, Matovič zatiaľ mlčí

Nové opatrenia majú platiť od 1. októbra.


Už ste čítali?