ODTRHNUTÉ UCHO V POISTENÍ MAJETKU OBČANOV

Autor: Mikuláš Gürtler | 5.8.2020 o 13:05 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  75x

Výbuch a zrútenie bytovky v Prešove a jej dôsledky trochu z iného uhla pohľadu. Nie všetko je čierno-biele.

V posledných dňoch znovu ožíva téma výbuchu plynu v bytovom dome v Prešove na Mukačevskej ulici. Slovenské príslovie vraví, že tak dlho sa chodí s džbánom po vodu, kým sa mu neodtrhne ucho. Týmto tvrdením ako paralelou, možno ilustrovať aj stav komerčného poistenia privátneho majetku na Slovensku, ktorého dôsledky sa v plnej nahote prejavili aj v tomto prípade. Jednoznačne ide o tragédiu, osobnú aj majetkovú, obyvateľov tejto bytovky, ich rodín a celého regiónu. Avšak tragédiou v tejto súvislosti je tiež stav, v akom sa nachádza slovenský poistný trh v segmente poistenia privátneho majetku, teda predovšetkým v poistení bytov, domov a domácností. Deklarované poistné plnenie pre vlastníkov bytov na Mukačevskej vo výške 2 mil. EUR pri počte bytov v 12-podlažnej bytovke už na prvý pohľad ani zďaleka nebude postačovať na „znovuobnovenie do pôvodného stavu“, resp. zabezpečenie adekvátnej bytovej náhrady. Nehovoriac o tom, že len náklady na asanáciu stavby a odstránenie sutín zhltli väčšiu časť poistného plnenia nebyť osobitnej finančnej podpory štátu, verejných zbierok a filantropie niektorých zúčastnených stavebných firiem. Nezabudnime tiež na nároky na náhradu škody z titulu zodpovednosti z vlastníctva nehnuteľnosti voči obyvateľom susedných bytoviek (rozbité okná a poškodená fasáda, náklady na náhradné ubytovanie z titulu nemožnosti dočasného užívania svojich bytov, finančné škody z titulu potrebných statických posudkov, prípadne náhrada nemajetkovej ujmy a pod.).

Tento stav samozrejme neberme ako pochybenie poisťovateľa tohto bytového domu. Štatistiky slovenských poisťovní sa síce mierne líšia, no vyplýva z nich, že viac ako 30% bytových jednotiek v rodinných a bytových domoch a zhruba rovnaké percento domácností nie je na Slovensku poistených vôbec, alebo sú výrazne podpoistené (teda poistené pod výšku ich reálnej hodnoty). Priemerný Slovák si radšej poistí svoje auto, ako svoje základné životné a majetkové riziká (akým je vlastná strecha nad hlavou) s výnimkou čerpania hypotéky, kedy je poistenie „nutným zlom“, pri ktorom je však veľmi diskutabilné, do akej miery je takto dojednané poistenie skutočne reálnym a profesionálnym posúdením komplexnosti poisťovaného rizika vzhľadom k tendenčnosti jeho uzatvárania (týmto prosím nespochybňujem profesionalitu väčšiny hypotekárnych špecialistov bánk a realitných maklérov).

Ako teda von zo začarovaného kruhu apatie finančných spotrebiteľov voči kvalitnému a komplexnému poisteniu privátneho majetku (vrátane občianskej zodpovednosti za škodu), podporovaného podvedomým očakávaním, že „štát sa predsa o nás postará, keď bude zle“ a prepoistenosťou v tomto segmente hlboko pod úrovňou priemeru krajín EÚ (aj V4)?

Myslím, že dôležitú úlohu zohrávajú v tomto smere všetky subjekty poistného trhu v SR. Komerčné poisťovne, ako aj finanční sprostredkovatelia by sa mali odkloniť od „kvantitatívneho“ chápania svojej činnosti smerom ku „kvalitatívnemu“, t.j. nezaoberať sa len grafmi trhových podielov, ale najmä nastaveniu svojej produktovej a distribučnej politiky tak, aby svojou činnosťou zabezpečili v čo najväčšej možnej miere krytie majetkových rizík svojich klientov. Netvrdím, že sa to tak nedeje, všetky komerčné poisťovne v SR chápu poistenie privátneho majetku ako jeden zo svojich kľúčových lobov, no výzvou je podľa môjho názoru väčšia previazanosť celého poistného trhu vrátane rôznych profesných združení smerujúcich k cieľavedomej osvete v kombinácii s legislatívnymi iniciatívami (viď príklad viacerých krajín EÚ, kde je poistenie domov a domácností povinným zo zákona, resp. zo zákona definovaný minimálny rozsah finančného produktu, tak ako je to v SR napr. v oblasti vybraných bankových a dôchodkových produktov).

Na záver ešte jedna otvorená otázka – ako v uvedenej súvislosti chápať postavenie a zodpovednosť za škodu správcu bytového domu, ktorý je v zmysle Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zodpovedný vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia, alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona, alebo zo zmluvy o výkone správy (tj. napr. dojednaním nedostatočného poistného krytia bytového domu)?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cirkev naznačuje revoltu proti zákazu omší. Opatrenia musí rešpektovať aj ona

Ani cirkev nie je nad zákonom, hoci Konferencia biskupov Slovenska to naznačila.

Dobré ráno

Dobré ráno: Cirkev bojuje za zrušené bohoslužby, Matovič zatiaľ mlčí

Nové opatrenia majú platiť od 1. októbra.


Už ste čítali?